Časovanie pravidelných slovies v nemčine

Časovanie pravidelných slovies v nemčine

Nie sú vám jasné základy nemeckej gramatiky? Zbystrite pozornosť. V tomto článku vám podrobne opíšem a vysvetlím, ako treba vnímať nemecké slovesá, ich časovanie a zároveň vám teoretické poznatky utvrdím ich aplikáciou na príkladoch. Na konci článku vás aj čaká krátky test.

V zásade, nemecké slovesá vnímame ako jeden veľký celok. Predstavme si spolu veľké obchodné centrum, ktoré pozostáva z dvoch budov a každá z budov obsahuje niekoľko poschodí. V našom prípade, dve veľké budovy predstavujú dve veľké skupiny slovies, a to pravidelné a nepravidelné. Možno si práve kladiete otázku, prečo spomínam nepravidelné slovesá už teraz, keď “v iných jazykoch sa uvádzajú až pri minulých časoch”, alebo “na základnej/strednej nám ich učiteľ/ka na tejto úrovni ešte nespomínal/a”. V nemeckom jazyku je dobré učiť sa o dvoch skupinách už od začiatku, pretože neskôr, keď sa budete učiť povedzme minulé časy, budete na ne už pripravení. Nebudú pre vás žiadnou novinkou, čím ľahšie prijmete fakt, že sa ich musíte naučiť.
Pravidelné a nepravidelné slovesá

Zostaňme teraz pri slovesách pravidelných, teda tých, ktoré sa vieme naučiť aj systematicky, bez nutnosti učiť sa ich naspamäť. Vráťme sa k predstave o obchodnom centre. Jedna z budov symbolizuje pravidelné slovesá. Samozrejme, v budove je niekoľko poschodí. V našom prípade si poschodia môžeme priradiť ku skupinám pravidelných slovies na základe spôsobu časovania. Povedzme, že v budove sa nachádzajú tri poschodia. Toľko skupín vieme rozlíšiť pri časovaní pravidelných slovies.

 

1. slovesá typu machen

Prvou skupinou sú slovesá typu machen (robiť). Ako časujeme tieto slovesá? Sloveso machen je neurčitok, má totiž na konci –en. Každý neurčitok v nemčine má koncovku –en (na porovnanie, v slovenčine hovoríme o koncovke -ť: robiť). Rovnako, ako v slovenčine, aj v nemčine ohýbame, alebo teda časujeme slovesá zmenou ich koncovky. Dôležité je,
uvedomiť si, z čoho je sloveso vytvorené. Hovoríme o tzv. slovotvornom základe a koncovke, ktorá zadeľuje slovo do jednej zo skupín slovných druhov. V slovese machen je koncovka –en (na základe toho vieme, že ide o sloveso), zvyšok tvorí už spomenutý slovotvorný základ, teda “mach-”. Našou úlohou je pridávať k slov. základu koncovky prislúchajúce osobám, alebo osobným zámenám a tým sloveso ohýbame. Sú to koncovky –e, -st, -t, -en, -t, en.

Časovanie slovesa machen

V preklade do slovenčiny-ja robím, ty robíš, on, ona, ono robí, my robíme, vy robíte, oni robia, Vy robíte. Ako sme si všimli, tretia osoba singuláru (er, sie, es) a druhá osoba plurálu (ihr) sú totožné.
 


2. slovesá typu arbeiten

Ďalšou skupinou sú slovesá typu arbeiten (pracovať). Zopakujme si, čo sme si povedali v predošlých riadkoch: slovo má koncovku –en, teda je to sloveso. Slovesotvorná koncovka je teda –en a slovotvorný základ je “arbeit-”. Ako vidíme, ten sa končí na spoluhlásku t. Zapamätáme si pravidlo, že ak sa slovotvorný základ končí na t, alebo d, tak druhá a tretia osoba v singulári a zároveň druhá v pluráli si pýtajú ešte jedno -e naviac. Ako to vyzerá v praxi:

Časovanie slovesa arbeiten

Toto –e pridávame hlavne kvôli výslovnosti. Bez –e znie arbeiten v druhej osobe ako “arbeict”, no my chceme, aby bola počuteľná koncovka –st, riešením je teda pridanie -e. V tretej osobe počujeme len základ a chceme počuť samostatnú koncovku –t.

Zároveň si nemýľme slovesá machen a arbeiten, machen je robiť a arbeiten pracovať. Ak si ich pomýlime, veta môže nadobudnúť iný význam.

 

3. slovesá typu heißen

Pri časovaní slovies tretieho typu, typu heißen, budeme niečo odoberať. Slovotvorný základ sa v tomto prípade končí na -ß (ostré s). Všeobecne platí, že všetky písmená, ktoré obsahujú písmeno s označujeme ako sykavky. Teda, ak sa slovotvorný základ končí na jednu zo sykaviek, odoberáme v druhej osobe singuláru -e. Čo to konkrétne znamená?

časovanie slovesa heißen

Druhá osoba má spravidla koncovku –st, no ak ju tam necháme, tvar bude vyzerať takto “du heißst”. Otázka znie: Je potrebné mať dve s-ká za sebou? Odpoveď: Nie. Z tohto dôvodu v písomnej forme –s odoberáme. Prečo v písomnej? V ústnej to totiž znie rovnako, ako keby tam boli obidve písmená (-ß aj –s).


Na konci článku si môžete spraviť malý test a zistiť, či viete správne vyčasovať pravidelné slovesá z nemčiny.


Máte ďalšie otázky? Zaujal vás článok a chceli by ste sa dozvedieť viac? Neváhajte nás kontaktovať a informovať sa o možnostiach kurzu nemeckého jazyka pre začiatočníkov, alebo si objednajte “one to one” hodiny a užívajte si lektorovu pozornosť iba pre seba. Nabudúce sa spolu pozrieme na problematiku osobných zámen, vykanie a tykanie v nemčine a povieme si aj niečo o nepravidelných slovesách, alebo inak povedané, nazrieme do vedľajšej budovy nášho obchodného centra.


Bc. Robert Joni
Lektor nemeckého jazyka


Mohlo by vás ešte zaujímať:
Praktické nemecké slovíčka, ktoré v učebniciach nenájdete
Seriály, ktoré sa oplatia pozerať v originálnom znení, keď sa učíte nemčinu
7 dôvodov, prečo sa oplatí investovať do kurzu nemčiny


... všetky články IH blogu


Newsletter